Adventisti 7. dňa
Tu sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša! - sú to svätí posledných dní, očakávatelia posledných dní

Adventisti (milleriti) siedmeho dňa - sú cirkvou, ktorá vďačí za svoj vznik apokalyptickým očakávaniam v 1. polovici 19. storočia v Amerike. Ich historický pôvod je v hnutí, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia sústreďovalo okolo prostého baptistického farára Williama Millera. William Miller (1782 -1849) bol presvedčený, že pomocou Biblie možno predpovedať koniec sveta. Na základe logického systému Písma určil dátum druhého Kristovho príchodu ( 22.12. 1843, po úprave 22.6.1844). Jeho výpočty prebudili mohutné ľudové hnutie.

Keď sa uvedený koniec sveta v roku 1844 nedostavil, cirkev sa rozpadla a vytvorila novú denomináciu:

adventisti siedmeho dňa - svätia siedmy deň, t.j. sobotu a vyznačujú sa krstením v dospelosti a dodržiavaním pravidiel striedmosti.

Vysvetlením chybného výpočtu je tvrdenie, že nie výpočet a stanovenie dátumu bolo chybné, ale očakávanie s ním spojené. Toho dňa v skutočnosti začali posledné udalosti, ale ich dejiskom je zatiaľ "nebeská svätyňa" (Hebr. 9,1) a Kristus- Sudca zahájil finálny akt svojej zmierovacej služby. Od tejto chvíle žijeme v období posledného súdu, ktoré latentne prebieha.

1.1 Manželia Whiteovci

Určujúcou postavou pri záchrane a konsolidácii hnutia bola Ellen G. Whiteová (1827-1915) a jej manžel James White (1821 -1881), ktorých zásady v početných spisoch dodnes tvoria ideovú orientáciu adventistov siedmeho dňa. Ellen Whiteová sa pokúsila vysvetliť Millerov omyl pri vypočítavaní druhého Kristovho Príchodu. Podľa nej "oslobodená svätyňa" (Dan 8,14) sa netýka očistenia zeme svetovým ohňom, ale očistenie nebeskej svätyne, ktorá musí byť očistená od ohavností znesvätenia soboty, lebo v tom je hriech kresťanstva, že nesvätí sobotu, ale nedeľu. Pre tento hriech prepadnú všetky cirkvi, aj evanjelická, Božiemu súdu. Roku 1863 bola táto cirkev formálne založená v americkom štáte Nebraska. Odtiaľ sa rozšírila najskôr v Amerike, od roku 1874 v Európe, neskôr v Austrálii a v ďalších častiach sveta. Je zastúpená v 190 štátoch sveta a celkový počet členov (bez detí a čakateľov) sa odhaduje na 4 milióny.

1.2 Organizácia cirkvi adventistov siedmeho dňa

Organizačne je svetový adventizmus rozdelený do 10 divízií, z ktorých každá sa skladá z väčšieho počtu národných únií. Únie sú tvorené združeniami, do ktorých sa spájajú jednotlivé miestne obce. Najvyšším orgánom je generálna konferencia, ktorá sa schádza každých päť rokov. Je pravidlom, že adventisti prispievajú na prácu svojej cirkvi desatinou svojich príjmov (desiatky).

1.3 Adventisti na Slovensku

Počiatky pôsobenia adventistov na Slovensku spadajú do 90. rokov 19. storočia, keď Slovensko patrilo ešte pod Uhorsko. Vtedy boli do češtiny preložené prvé traktáty E. Whiteovej. Po prvej svetovej vojne sa konštituuje československá únia adventistov siedmeho dňa (1919) a je založených viacero vzdelávacích stredísk (1925). Únia rástla najmä na severnej Morave, ale získala si bohatú členskú základňu aj na Slovensku. Zápas, aby cirkev adventistov siedmeho dňa v Československu bola uznaná štátnymi zákonmi z roku 1949, trval niekoľko okov, prekážkou bolo odmietanie vojenskej služby a práce v sobotu.

II. ZÁKLADNÁ VIEROUKA

Fundamentálna teológia a spiritualita adventistov je zameraná na skorý druhý príchod Krista a Boží súd. Spočíva na protestantských princípoch. Nehlási sa však k žiadnej konfesii. Niektoré dôkazy reformátorskej teológie modifikuje špecializovaným smerom:

a) Písmo je nielen duchovným posolstvom o Božej záchrannej milosti v Kristovi, ale aj súborom noriem, kódexom mravného konania a správania a zdravého spôsobu života. Adventisti neprechádzajú tak jednoducho cez Starý zákon s jeho konkrétnymi predpismi, vrátane diétnych obmedzení. Vážne štúdium Biblie patrí k charakteristikám adventistov.

b) Vedomia nastávajúceho konca dejín a príchodu súdu vedie k vážnosti života, k úpornej organizácii cirkevnej práce a hlavne k misijnému zápalu. S odvolávaním sa na Mt 24,14 zdôvodňujú adventisti svoje presvedčenie, že je treba využiť ukrátený čas, aby sa pred nastávajúcim koncom zvesť evanjelia dostala k všetkým ľuďom.

c) Očakávanie Kristovho kráľovstva na zemi a presvedčenie, že ľudské telo je nástrojom Ducha Svätého, vyvoláva v adventistoch zvýšenú pozornosť k stvorenému, materiálnemu svetu a k starostlivosti o zdravie (abstinencia, miestami vegetariánstvo).

Vierouka adventistov siedmeho dňa je postavená na 27 vieroučných výrokoch, ktoré majú biblický základ: Božie slovo, Božia Trojica, Boh -Otec, Boh - Syn, Boh - Duch Svätý, Stvorenie, Prirodzenosť, človeka, Veľký spor, Kristov život, smrť a vzkriesenie, Skúsenosť spasenia, Cirkev, Cirkev ostatkov a jej poslanie, Jednota Kristovho tela, Krst, Večera Pánova, Duchovné dary a služby, Dar proroctva, Boží zákon, Sobota, Správcovstvo, Kresťanské správanie, Manželstvo a rodina, Kristova služba v nebeskej svätyni, Kristov druhý príchod, Tisícročie a koniec hriechu, Smrť a vzkriesenie, Nová zem. Z týchto článkov bližšie rozoberieme problematiku Cirkvi ostatkov a jej poslania, keďže práve táto najlepšie charakterizuje cirkev adventistov siedmeho dňa.

Adventisti siedmeho dňa veria, že univerzálnu cirkev tvoria všetci, čo skutočne veria v Krista, ale v posledných dňoch, v čase všeobecného odpadnutia, cirkev ostatkov je povolaná zachovávať Božie prikázania a vieru v Ježiša. Tieto ostatky oznamujú príchod hodiny súdu, zvestujú spasenie prostredníctvom Ježiša Krista a hlásajú blízkosť jeho druhého adventu. Toto zvestovanie symbolizujú traja anjeli zo 14. kapitoly Zjavenie sv. Jána. Súčasne s tým prebieha v nebi súd a na zemi jeho výsledkom je pokánie a náprava. Každý veriaci je povolaný k osobnej účasti na tomto svetošírom svedectve.

Pohľadom do minulosti podľa adventistov zistíme, že kresťanov začal prenasledovať najprv pohanský Rím, potom po odpadnutí pokračovalo v prenasledovaní samo kresťanstvo. Tento odpadlícky systém bol predpovedaný Kristom a apoštolmi Jánom a Pavlom a vznikol na základe vzostup "človeka hriechu". Dozvedáme sa, že odpadnutie kresťanskej cirkvi sa ešte viac prehĺbilo pod vedením pápežstva. Táto téza vychádza z tvrdenia Martina Luthera počas reformácie. Kompromisy cirkvi s pohanstvom mali za následok povstanie "človeka hriechu" - rozsiahly systém falošného náboženstva, zmes pravdy a bludu. Rímska Cirkev sa stala cirkvou trpiacom. Pomocou svetského vladára sa snažila v minulosti vnútiť veriacim svoje dogmy a dekréty. Každá kvapka nevinne vyliatej krvi poškvrnila Boha a Ježiša Krista. Až počas napoleonovských bojov dostala katolícka cirkev smrteľnú ranu, čo znamenalo zajatie pápeža a jeho avignonský exil. To bol koniec obdobia prorokov, ktoré trvalo 1260 rokov.

Vieroučné problémy, ktoré odlišujú protestantov od katolíkov (pozn. uvádzané údaje sú vyjadreniami adventistov, nie katolíckej cirkvi):

1. Hlavou pozemskej cirkvi je Kristov nástupca. Pretrvával názor, že za hlavu cirkvi určil Kristus Petra a pápež je Petrov nástupca.

2. Neomylnosť cirkvi a jej hlavy. Učenie o neomylnosti pápeža nie je podložené Písmom, pretože sa mu pripisujú božské vlastnosti.

3. Zatienenie Kristovej prostredníckej služby. Namiesto spoľahnutie sa na Kristovo odpustenie a večnú spásu veriaci upierali svoju vieru na pápeža. Zavedením omše namiesto Večere Pánovej bola vlastne popretá kňazská služba na nebi.

4. Záslužnícka povaha dobrých skutkov. Všeobecne rozšírený názor, že človek konaním dobrých skutkov môže získať spasiteľné zásluhy, že viera človeka spasiť nemôže, protirečí NZ učeniu.

5. Učenie o pokání a odpustkoch. Odpustky, ktoré mohli pomôcť živým ľuďom i dušiam očistci, boli poskytnuté na základe pokánia a vykonania predpísaných dobrých skutkov často formou peňažnej obete cirkvi.

6. Poslednou autoritou je cirkev. Obyčajní veriaci nemali nijaké právo vykladať pravdy, ktoré Boh zjavil v Písme. Túto moc mala len katolícka cirkev.

Ostatky ako skupina veriacich, ktorým záležalo na čistote apoštolskej cirkvi. Ostatky sú tí, ktorí zostali (Zj 12, 17),malá skupina Božieho ľudu, ktorá napriek všetkým pohromám, vojnám a odpadnutiam zostáva na Božej strane. Znakmi ostatku je to, že verní sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo. Ich zodpovednosťou je pred druhým Kristovým príchodom zvestovať Božie záverečné varovanie - posolstvo troch anjelov zo Zj 14, 6 - 12.

Majú tieto charakteristické znaky:

a) Viera Ježišova. Boží ľud charakterizuje viera, akú mal Ježiš. Boží ostatok bude zvestovať večné evanjelium o spasení z viery v Krista, neotrasiteľne dôverovať Bohu a veriť v autoritu Písma.

b) Božie prikázania. Pravá viera v Ježiša zaväzuje ostatky nesledovať Kristov príklad. Och skutky musia zodpovedať vyznaniu, inak ich jedinečnosť stráca zmysel. Božie prikázania zachovávajú v moci, ktorú im dal Kristus.

c) Ježišovo svedectvo. Cirkev, ktorú usmerňuje dar ducha, sa stáva prorockým ľudom, veriaci majú chápať proroctvo a oznamovať ho. Pravda zjavená cirkvi ostatkov jej pomáha splniť poslanie, ktoré spočíva v príprave na Kristov návrat.

Poslanie ostatkov vychádza z proroctiev knihy Zjavenia:

a) Posolstvo prvého anjela. Prvý anjel symbolizuje Božie ostatky, ktoré zvestujú svetu večné evanjelium. Toto posolstvo vyzýva svet k pokániu. Hnutie, ktoré nastúpi, znova zdôrazní biblický záujem o to, že sláva sa vzdáva jedine Bohu.

b) Posolstvo druhého anjela. Druhý anjel symbolizuje univerzálnu povahu babylonského odpadnutia (pozn. Babylon = svet satana) a jeho donucovacej moci. Čím bližšie bude koniec, tým väčší bude význam tohto posolstva. Definitívne sa naplní zjednotením rôznych náboženských organizácií, ktoré zavrhli prvé anjelské posolstvo.

c) Posolstvo tretieho anjela. Oznamuje najslávnejšie a najzávažnejšie varovanie v Písme. Zvestuje, že tí, čo sa v konečnej kríze sveta podriaďujú ľudskej autorite, budú radšej uctievať šelmu a jej obraz než Boha. Usmerňuje pozornosť sveta na dôsledky odmietnutia večného evanjelia a Božie posolstvo o obnove pravej bohoslužby.

Napriek svojmu dôrazu na trvalú platnosť niektorých starozákonných predpisov (zákaz konzumácie bravčového mäsa ako u Židov, zvlášť prísne je dodržiavané Desatoro), odmietajú adventisti záslužnú myšlienku a zbožnosť so všetkou rozhodnosťou reformačného "sola gratia". Dodržiavanie zákonov a predpisov je skôr prejavom konformity s večným radom stvorenia, ktorý umožňuje šťastný a zdravý život v harmónii s prírodou. Z niektorých prejavov adventistov je možno uzatvoriť to, že takýto je zmysel observácie soboty, ktorá pripomína človeku jeho zasadenie do Bohom stvoreného sveta.

Misijné znaky adventistov siedmeho dňa mali vždy trojakú zložku - zvestovanie evanjelia neveriacim, starostlivosť o vzdelanie a starostlivosť o zdravie. Preto vždy zároveň s budovaním cirkvi vznikali inštitúcie výchovné (školy, univerzity) a ústavy zdravotnej a charitatívnej starostlivosti (nemocnice, sanatóriá, starobince a pod.). Toto prepojenie , ktoré má pôvod v spisoch E. Whiteovej, získava adventistom početných stúpencov. Výdatným nástrojom cirkvi a misijnej práce, ktorý sa adventisti naučili dokonale používať, je tlačené slovo v n najrôznejšej forme.

III. BOHOSLUŽBA

Má prosté formy. Stredobodom bohoslužobného zhromaždenia v sobotu je homília (kázanie) na základe Písma. Bohoslužby sú spojené so štúdiom Písma, ktoré sa tiež koná v sobotu, často v malých skupinách (podľa veku). Krst sa koná na základe osobného vyznania krstenie novorodencov je odmietané. Večera Pánova sa koná spravidla štyrikrát za rok. Pred ňou je prísne predpísané umývanie nôh. Namiesto vína sa podáva hroznová šťava (mušt).

Adventisti žijú intenzívnym vedomím poslania obce posledného času. Sú presvedčení, že obdržali úlohu zriadiť trojakú "anjelskú zvesť" podľa Zjv. 14,8 nn:

a) Nastáva hodina súdu!

b) Padol Babylon! ( t.j. všetky cirkevné inštitúcie, ktoré naliehavosť chvíle zastierajú nevedia čítať znamenia času - tento dôkaz postupne slabol)

c) Tu sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša! - sú to svätí posledných dní, očakávatelia posledných dní